Škola volá!
Škola sa nezadržateľne blíži a nám študentom končí nádherné obdobie prázdnin. Za pár dní budeme musieť naspäť do kolotoča skúšania, učenia, písania a neskutočných stresov.
Chcela by som vzdať hold všetkým ľuďom, ktorí tento kolotoč zvládajú bez každodenného ranného pocitu na samovraždu a neutíchajúcich túžob rozmlátiť budík alebo, ako v mojom prípade, telefón o najbližšiu stenu s pocitom, že z postele nevstanete, dokiaľ k tomu nedostanete dáky lepší dôvod ako je prašivá škola.
Ako ste iste postrehli, netajím sa svojou otvorenou nenávisťou ku škole. Samozrejme, tak potom vyzerá aj moja dochádzka a následne moje každopolročné vysvedčenia. Nikdy som sa ešte nedostala pod 100 vymeškaných, ale pozor ospravedlnených hodín. POČKAŤ, raz áno, bolo to v ôsmej triede na základke, druhý polrok.
Ale teraz vás najprv pekne uvediem do obrazu.
Ako ste asi na začiatku postrehli, som na strednej. Konkrétne je to päťročné gymnázium, bilingválne gymnázium. Teraz ma čaká môj posledný, piaty rok a s ním prichádza aj veľká skúška dospelosti, tá naša skurvená maturita. Tak, ako asi všetkých, ktorí sú na podobnej škole ako ja, čaká maturita zo štyroch predmetov. Dva - jazyk, čo je v mojom prípade naša krásna slovenčina a moja životná chyba a zároveň aj neskutočné šťastie - ruština. Chvalabohu, že som počúvla mamu a išla na túto školu, maturita z angličtiny by bola pre mňa nočná mora.
Potom tu mám dva voliteľné predmety, z ktorých musím maturovať. Ja som si vybrala biológiu a chémiu. Vydržte, nekričte o mojej duševnej nespôsobilosti, hneď vám vysvetlím, ako je takáto vec možná.
Keďže ste asi postrehli, že som neskutočne vďačná tomu, že som sa vyhla maturite z angličtiny,tak by som si ju asi nedala ako voliteľný predmet.
Matematika a fyzika. Matematika je pre mňa španielska dedina. Viem spočítať koľko je dva plus dva, aj násobilku si ešte pamätám, ale ak by ste odo mňa chceli logaritmy a sínusy a cosínusy, tak zbohom.
Fyzika, to už je iná vec. Mala som ju celkom rada a aj som jej ako-tak rozumela, ale ako som prišla na strednú, akosi sa ten zmysel kamsi podel. Čiže, tieto dva predmety rovnako neprichádzajú do úvahy.
Ďalej, NOSka alebo Náuka o spoločnosti, kam patria veci ako sociológia, ekonomika, psychológia, filozofia a podobné nezmysly. Toto ide absolútne mimo mňa. Áno, vyznám sa v tom, ale učiť sa to všetko na maturity nechcem, je toho veľa, je to ťažké a je to jedno ako druhé, len s malými rozdielmi.
Čiže aj toto je mimo hru.
Geografia. Slepá mapa a hľadanie na mape mesta, vrcholy, pohoria a rieky, to som mala rada, ale z vecí ako reliéf a podnebie som úplne mimo. Ale myslela som si, že keby už nič, tak by som si to mohla zobrať, dá sa to naučiť.
Tak mi zostali biológia, chémia a dejepis.
Biológiu mám neuveriteľne rada, hlavne ľudskú anatómiu, aj o polnoci by som vám vedela vymenovať všetky kosti v tele a ako to funguje v tráviacom trakte.
To by bol jeden povinný. Zostal dejepis a chémia. A tu to začalo byť ťažké.
Dejepis mám vážne rada. Baví ma to a pripadá mi to fascinujúce. Druhá svetová, prvá svetová, vojnové taktiky použité v jednotlivých bojoch, stredovek, Francúzsko za vlády Ľudovíta XIV., a samozrejme, Rím. Je to niečo nádherné a zaujímavé a v istom ohľade aj tajomné, pretože nikdy neviete či to naozaj tak bolo a či sa náhodou neskrýva niečo v pozadí, čo by dokázalo zmeniť pohľad na vec.
Ale keď som si povedala, že by som si teda dala dejepis a biológiu, kam by som potom išla? Jedine tak na filozofickú a bola by zo mňa nakoniec historička alebo nedajboh učiteľka, len to nie.
A čo nám zostalo? Áno, chémia. Tak, a tú mate odpoveď na to, prečo som sa rozhodla pokračovať v týchto dvoch predmetoch.
Ale som sa rozkecala, čo?
Ale teraz späť k tomu, o čom som chcela hovoriť. Čo to vlastne bolo? Ach, áno, ja som sa ešte k tomu ani nedostala, to som ale dobrá, že?
Chcela som sa s vami podeliť o svoju neskonalú radosť z konca prázdnin. Dúfam, že ste všetci postrehli ten neskutočný sarkazmus, ktorý z tej vety prial odkvapkáva. Pre tých, ktorí to nepostrehli, áno, je to myslené sarkasticky.
Musím ale uznať, že už sa teším, až budem mať po škole. Samozrejme, všetci, čo už školu skončili, stále dookola opakujú ako je v škole dobre a ako by sa tam najradšej vrátili. Viete čo? Ja im neverím.
Neviem ako vy, ale mňa naozaj nebaví sedieť celý čas na zadku v škole, počúvať o veciach, ktoré vás ani v najmenšom nezaujímajú a následne, keď sa dostanete domov, prekvapivo, sa musíte znova učiť a niekedy až do neskorších hodín a to nehovorím o víkendoch. Samozrejme, sú tu možno aj takí ľudia, čo sa doma učiť nemusia a majú dobré známky.
A keď sa pýtam, kde je odmena za všetku túto drinu? Sú to naše vedomosti a, samozrejme, naše známky. Ak však chceme niečo, čo má skutočnú hodnotu (peniaze myslím), musíme počas nášhočasu chodiť na brigády, ktoré sú vážne mizerne platené a podľa môjho skromného názoru je to aj taká otrocká práca. Ale to už zachádzam niekam, kam som nechcela.
Čiže naspäť k téme, ja osobne sa teší m, keď opustím časť svojho života s nadpisom škola a vrhnem sa do normálneho života dospelého, dane platiaceho človeka. (Dobre, platiť dane tomuto štátu s nanič vládou sa mi nechce, ale to je zase téma na niekedy inokedy, kedy budem viac vytočená z diania v našej nádhernej republike).
Dobre, rozkecala som sa už viac ako by som chcela, a tak to pre dnešok ukončím.
Pokojne mi dole do komentárov napíšte, ako sa vy konkrétne tešíte do školy a ako ste si vlastne využili svoje prázdniny. Určite v dohľadnej dobe vám ponúknem aj prehľad mojich nádherných prázdnin a potom druhého septembra večer, alebo možno až tretieho, vám ponúknem aj krátky pohľad na môj prvý deň v škole.
Vaša Lívka!
