Môj prvý deň v maturitnom ročníku!
Tak ako väčšina študentov stredných a základných škôl som druhého septembra, čo tento rok vyšlo na stredu, musela ísť do školy. Tento rok to bolo pre mňa naposledy, čo som začala rok ako študentka gymnázia. Možno to bol aj môj posledný začiatok školského roka vôbec, uvidíme ako dopadne tento rok a či sa vôbec dostanem na dáku vysokú školu/univerzitu.
Tak ako už určite viete, som v poslednom, maturitnom ročníku na gymnáziu. Tento rok budem maturovať a rozhodovať sa o tom, ako bude môj život pokračovať. Možno si myslíte, že už by som mala byť dávno rozhodnutá. Neuveríte mi, ale to je neskutočne zložité rozhodnutie. Ak by som si skutočne mohla vybrať čokoľvek, tak by som si vybrala nerobiť absolútne nič.
Tráviť celé dni doma, nebyť závislá na chodení do práce, aby som mala dáke peniaze na živobytie, ale, bohužiaľ, moji rodičia nie sú práve milionári a ani len nie sú bohatí (ak niekto nevie, aký je rozdiel medzi tým, čo sú milionári a bohatí: milionári majú milióny a tí, čo sú bohatí, majú peniaze, ale nie sú to priamo milióny). Moje plány budú teda musieť zahŕňať nejaký spôsob zarábania peňazí.
Ale teraz späť k môjmu poslednému prvému dňu v zariadení pre cvokov - inak tú inštitúciu fakt neviem pomenovať. Neviem, či je to tak aj v iných školách, ale tá naša je plná cvokov a idiotov (netvrdím, že ja som tam omylom, že tam nepatrím). Kecám o všetkom možnom, len nie o tom, čo by som chcela a čo som mala v pláne, verím, že väčšina z vás to skutočne čítať nechce, ale keďže ste pod posledné články nikto nič nenapísali, tak to nebudem mazať a budete to musieť pretrpieť.
Tak ako každý rok sme sa všetci stretli v triede na triednickej hodine. Len čo som prišla do školy, vedela som, že to nebude dobre.
Naša trieda nikdy nebola úplne celistvá, mne nikdy taká neprišla. V prvej triede sme boli rozdelení na dievčatá a chalanov, postupne sa to začalo premiešavať a tým prišlo aj to dobre známe ohováranie a skupinkovanie, a nakoniec človek, s ktorým ste sa priatelili a mysleli si, že ste v poho, vás jednoducho pošle do hája.
Len čo som prišla do školy, už na mňa volala jedna spolužiačka. Bola som celkom prekvapená, čo to má znamenať a tak som išla za ňou. Bola to baba, ktorá so mnou už od prvého ročníka rozprava len keď niečo potrebuje, alebo sa nudí. Ako som si myslela, niečo tým sledovala.
Samozrejme mi chcela so škodoradosťou povedať, že učiteľku, ktorú som chcela na semináre, som nedostala. Čo iného som čakala.
Keďže som nemala inú možnosť a nechcela som dopadnúť tak, že by som stála mimo ako idiot, tak som zostala pri nej a rozprávali sme sa o čisto neutrálnych témach. Nakoniec sa k nej pridali jej kamaráti z triedy, ja už som sa k slovu nedostala a ani som nemala čo povedať, stála som tam ako kôl v plote a všetci ma ignorovali. Aby toho nebolo málo, ako náhle sa objavila ďalšia naša spoločná spolužiačka, objavili sa reči typy: "Ide, poďte rýchlo...".
Toto je asi to, čo najviac na našej triede nenávidím. Nielen na našej, na akomkoľvek kolektíve ľudí.
Proste som sa zobrala, išla som k nej, nechcela som zostať tam s nimi, ešte bymohli naozaj zabudnúť na to, že tam som a začať v mojej prítomnosti ohovárať aj mňa.
Všetko, čo nasledovalo potom, bolo relatívne v pohode až kým neprišla do triedy triedna a všetci sme sa neposadili. Odbili sme si všetko potrebné papierovanie, samozrejme sa to nezaobišlo bez príležitostných blbých rečí a podobného. Bolo mi až do smiechu z toho, ako spolužiaci začali liezť do zadku len preto, aby si mohli navzájom medzi sebou vymeniť semináre.
Papierovanie, príhovor ministra, riaditeľky a hymnu sme mali za sebou, a tak sme sa mohli pekne-krásne rozísť.
Večer sa na našej stránke na Facebooku objavil status, že dáky spolužiaci sú v bare, v centre mesta.
Nepýtajte sa, nešla som tam a ako som počula, dobre som urobila. Vraj som bola na zozname prejednávaných vecí. A ja by som ich skutočne nechcela oberať o zábavu a navyše by som sa fakt nechcela opiť v prítomnosti mojich spolužiakov, moju spolužiačku už to stálo jeden potrat.
Tak toto bol môj posledný prvý deň v škole. Úprimne, čakala som to horšie, ale nie som prekvapená.
A čo vy? Pochváľte sa dolu do komentárov ako dopadol váš prvý deň v škole? Či už to bola nová alebo len vaša stará škola.
Vaša Lívka!